Kto je to vegán – rozdiel medzi vegánom, vegetariánom a vitariánom

Vegetarián neje žiadne živočíšne mäso, ako napríklad bravčové, hydinu alebo ryby. Vegán je prísnejší vegetarián, ktorý sa vyhýba aj konzumácii mliečnych výrobkov, vajec a akýchkoľvek iných zložiek pochádzajúcich zo zvierat. Vitariánstvo je diéta, ktorá spočíva v konzumácii tepelne neupravených potravín.

V tomto článku sa pozrieme na podobnosti a rozdiely medzi týmito diétami. Pozrieme sa tiež na to, aký vplyv majú na vaše zdravie a životné prostredie.

Existuje niekoľko typov vegetariánov, vegánov aj vitariánov a jednotlivci tieto zásady stravovania môžu praktizovať z rôznych dôvodov. Patria medzi ne zdravotné, etické, environmentálne a náboženské dôvody.

Vegetariánska strava údajne existuje už od roku 700 pred Kristom. Vegánska strava sa objavila o niečo neskôr, ale v poslednom čase sa o nej dosť píše.

Čo je to vegetariánstvo?

Podľa Vegetariánskej spoločnosti je vegetarián ten, kto neje žiadne mäso, hydinu, zverinu, ryby, mäkkýše ani vedľajšie produkty z porážky zvierat.

Vegetariánska strava obsahuje rôzne množstvo ovocia, zeleniny, obilnín, strukovín, orechov a semien.

Zaradenie mliečnych výrobkov, medu a vajec závisí od typu stravy, ktorú dodržiavate.

Medzi najčastejšie typy vegetariánov patria:

• Lakto-ovo vegetariáni: vegetariáni, ktorí sa vyhýbajú všetkému živočíšnemu mäsu, ale konzumujú mliečne a vaječné výrobky, ako napríklad ovčí syr.
• Lakto vegetariáni: vegetariáni, ktorí sa vyhýbajú živočíšnemu mäsu a vajciam, ale konzumujú mliečne výrobky.
• Ovo vegetariáni: vegetariáni, ktorí sa vyhýbajú všetkým živočíšnym produktom okrem vajec.
• Vegáni: vegetariáni, ktorí sa vyhýbajú všetkým živočíšnym produktom a produktom živočíšneho pôvodu.

Ľudia, ktorí nejedia mäso alebo hydinu, ale konzumujú ryby, sa považujú za peskatariánov, zatiaľ čo vegetariáni na čiastočný úväzok sa často označujú ako flexitariáni.

Čo je to vegánstvo?

Vegánsku stravu možno považovať za najprísnejšiu formu vegetariánstva.

Vegánska spoločnosť v súčasnosti definuje vegánstvo ako spôsob života, ktorý sa snaží čo najviac vylúčiť všetky formy využívania a krutosti voči zvieratám. Patrí sem vykorisťovanie na potravinárske a akékoľvek iné účely.

Vegánska strava teda vylučuje nielen živočíšne mäso, ale aj mliečne výrobky, vajcia a iné zložky, ktoré pochádzajú zo zvierat.

Medzi ne patria napríklad:

• želatína – kolagén zo zvierat
• med
• karmín – červené potravinárske farbivo
• pepsín – enzým produkovaný bunkami žalúdočnej sliznice
• šelak – prírodná živica z výlučkov hmyzu
• albumín – proteín krvnej plazmy
• srvátka – mliečne sérum
• kazeín – bielkovina z mlieka cicavcov
• niektoré formy vitamínu D3

Vegetariáni a vegáni sa často vyhýbajú konzumácii živočíšnych produktov z podobných dôvodov. Najväčší rozdiel je v tom, do akej miery považujú živočíšne produkty za prijateľné.

Dôvody vegetariánstva a vegánstva

Vegáni aj vegetariáni môžu vylúčiť mäso zo svojho jedálnička zo zdravotných alebo environmentálnych dôvodov. Vegáni sa tiež rozhodli vyhýbať všetkým vedľajším živočíšnym produktom, pretože sa domnievajú, že to má najväčší vplyv na ich zdravie a životné prostredie.

Z etického hľadiska sú vegetariáni proti zabíjaniu zvierat na potravu, ale vo všeobecnosti považujú za prijateľnú konzumáciu vedľajších živočíšnych produktov, ako sú mlieko a vajcia, pokiaľ sú zvieratá chované v primeraných podmienkach.

Na druhej strane vegáni veria, že zvieratá majú právo na to, aby ich človek nevyužíval, či už na potravu, oblečenie, vedu alebo zábavu. V dôsledku toho sa snažia vyhýbať všetkým vedľajším živočíšnym produktom bez ohľadu na podmienky, v ktorých sú zvieratá chované alebo držané.

Snaha vyhnúť sa všetkým formám využívania zvierat je dôvodom, prečo sa vegáni rozhodli vzdať sa mliečnych výrobkov a vajec – produktov, s ktorých konzumáciou mnohí vegetariáni nemajú problém.

Výživové aspekty vegetariánskej a vegánskej stravy

Výskum ukazuje, že vegetariánska a vegánska strava má zvyčajne nízky obsah nasýtených tukov a cholesterolu. Obsahuje tiež zvyčajne veľké množstvo vitamínov, minerálov, vlákniny a zdraviu prospešných rastlinných látok.

Navyše obe diéty obsahujú veľké množstvo potravín s vysokým obsahom živín. Tie môžu zahŕňať ovocie, zeleninu, celozrnné výrobky, orechy, semená a sójové výrobky.

Na druhej strane, zle naplánovaná vegetariánska a vegánska strava môže mať za následok nízky príjem niektorých živín, najmä železa, vápnika, zinku a vitamínu D. Obe diéty majú tiež tendenciu obsahovať obmedzené množstvo vitamínu B12 a omega-3 mastných kyselín s dlhým reťazcom, hoci hladina týchto živín je vo všeobecnosti nižšia u vegánov ako u vegetariánov.

Hoci sa vegetariánska a vegánska strava zvyčajne vo veľkej miere opiera o ovocie, strukoviny a zeleninu, niektoré položky môžu byť bez mlieka a mäsa, ale aj tak sú:

• vysoko spracované,
• s vysokým obsahom pridaných cukrov,
• varené metódami, ktoré môžu pridávať nadbytočný tuk.

Sušienky, hranolčeky, cukríky a dokonca aj zmrzlina na báze orechov môžu patriť do kategórie vegánskych a vegetariánskych výrobkov, ale stále obsahujú rafinované sacharidy, sú vysoko spracované, majú vysoký obsah pridaného cukru alebo sú vyprážané. Tieto výrobky by sa mali konzumovať s mierou.

Vegetariánske a vegánske recepty

Keď z jedál vynecháte mäso a mliečne výrobky, vôbec to neznamená, že im bude chýbať chuť. Inšpirujte sa niektorými z našich mnohých receptov na vegetariánske a vegánske jedlá:

• Kapustové guľky
• Cícer na paprike
• Vegánsky stroganov
• Machová torta
• Baklažánová nátierka
• Chia-kokosový puding s ananásovým frappé

Je zdravšie vegetariánstvo alebo vegánstvo?

Podľa viacerých vedeckých prehľadov možno vegetariánsku aj vegánsku stravu považovať za vhodnú pre všetky fázy života, pokiaľ je strava dobre naplánovaná. Nedostatočný príjem živín, ako sú omega-3 mastné kyseliny, vápnik a vitamíny D a B12, môže negatívne ovplyvniť rôzne aspekty zdravia, vrátane duševného. Štúdie ukazujú, že vegetariáni majú tendenciu konzumovať o niečo viac vápnika a vitamínu B12 ako vegáni.

Napriek tomu by vegetariáni aj vegáni mali venovať osobitnú pozornosť výživovým stratégiám, ktorých cieľom je zvýšiť vstrebávanie živín z rastlinných potravín. Môže byť tiež potrebné konzumovať obohatené potraviny a výživové doplnky.

Vegetariáni a vegáni by mali dôrazne zvážiť:

• analyzovať svoj denný príjem živín,
• dať si zmerať hladinu živín v krvi,
• užívanie príslušných doplnkov stravy.

Niekoľko štúdií, ktoré priamo porovnávali vegetariánsku a vegánsku stravu, uvádza, že vegáni môžu mať o niečo nižšie riziko vzniku cukrovky 2. typu, srdcových ochorení a rôznych druhov rakoviny ako vegetariáni.

Vegánstvo je viac ako len to, čo jete

Hoci sa vegetariáni a vegáni môžu rozhodnúť vyhýbať sa živočíšnym produktom z podobných dôvodov, v prípade vegánov táto voľba často presahuje rámec stravy. V skutočnosti sa vegánstvo často považuje za životný štýl, ktorý je silne zakotvený v právach zvierat.

Z tohto dôvodu sa mnohí vegáni vyhýbajú aj nákupu odevov obsahujúcich hodváb, vlnu, kožu alebo semiš. Mnohí vegáni navyše bojkotujú spoločnosti, ktoré testujú na zvieratách, a kupujú len kozmetiku bez vedľajších živočíšnych produktov.

Ľudia známi ako „etickí vegáni“ sa tiež vyhýbajú cirkusom, zoologickým záhradám, rodeám, konským dostihom a akýmkoľvek iným aktivitám, pri ktorých sa zvieratá používajú na zábavu. Napokon, mnohí environmentalisti prijímajú vegánsku stravu pre jej menší vplyv na zdroje Zeme a pre jej prínos proti klimatickým zmenám.

Čo je to vitariánstvo?

Vitariánstvo je diéta, ktorá spočíva v konzumácii tepelne neupravených potravín. Surová strava sa najčastejšie spája s vegetariánstvom alebo vegánstvom, teda so stravou, ktorá vylučuje konzumáciu mäsových výrobkov alebo akýchkoľvek živočíšnych produktov, ale nie je to nevyhnutnou podmienkou.

Základnou zásadou surovej stravy je neohrievať potraviny na teplotu vyššiu ako 42 stupňov Celzia. Vylúčené sú aj polotovary a vysoko spracované výrobky.

Dôvody vitariánstva

Stúpenci raw food sú presvedčení, že tepelnou úpravou potravín sa ničia enzýmy, vitamíny a minerály obsiahnuté v zelenine, ovocí a iných potravinách. Sú tiež presvedčení, že teploty nad 42 stupňov Celzia spôsobujú zmeny bielkovín a takzvanú sekundárnu „smrť potravín“. Podľa ich názoru sa pri vysokých teplotách aminokyseliny (bielkoviny) menia na odolné voči tráviacim enzýmom, čím sa stávajú pre ľudský organizmus nepoužiteľné.

Okrem toho stúpenci surovej stravy tvrdia, že surové produkty sú prirodzenou a zdravou stravou pre ľudí, ktorí poznali oheň relatívne krátko a podrobili svoje potraviny tepelnej úprave. Upozorňujú na skutočnosť, že aj zvieratá iných druhov jedia surovú stravu, čo má dokazovať prirodzenosť tohto spôsobu stravovania.

Okrem toho tvrdia, že pri varení vznikajú v potravinách polycyklické aromatické uhľovodíky, ktoré sú karcinogénne a otravujú životné prostredie. Varenie potravín má tiež prispievať ku globálnemu otepľovaniu.

Druhy vitariánov

Vitariánstvo vo svojej vegetariánskej verzii znamená vylúčenie mäsa zo stravy. Povolená je však konzumácia mlieka, mliečnych výrobkov a vajec. Vzhľadom na riziko salmonely v slepačích vajciach je však surová strava so zaradením vajec pomerne riziková – baktérie salmonely nezomierajú pri teplote nižšej ako 40 stupňov Celzia a preto je pri nich povolená o niečo vyššia teplota.

Vegánske vitariánstvo požaduje vylúčenie všetkých živočíšnych produktov zo stravy vrátane mlieka, výrobkov z neho a vajec. V tomto výživovom programe sa konzumujú len surové rastlinné produkty.

Vegánske vitariánstvo môže mať formu frutariánstva (konzumuje sa len surové ovocie), džúsatariánstva – odšťavovania (pijú sa len čerstvé šťavy vylisované zo zeleniny a ovocia) alebo sprutariánstva, pri ktorom sa konzumujú semená, strukoviny a klíčky.

Výhoda surových potravín, ktoré majú zoštíhľujúci účinok. Vitariánstvo vám umožní očistiť telo, najmä ak jete len rastlinné produkty. Konzumácia surových produktov obnovuje acidobázickú rovnováhu v tele.